Stvrtok, 27. Januára 2022

Ktoré zákony porušujú vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva SR a ďalších?
11.01.2022
90x
Všetci tak nejak intuitívne cítime, že s nariadeniami vlády a vyhláškami ÚVZ SR to nie je úplne všetko s kostolným poriadkom, ale štátne orgány, ktoré mali byť tie slušné :) zdá sa, myjú ruka ruku. Poďme sa laickým okom pozrieť na to, ktoré zákony vyhlášky ÚVZ pravdepodobne porušujú..

1. Diskriminácia

Zákon č. 365/2004 Z. z. Zákon o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon)

§ 2

(1) Dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania spočíva v zákaze diskriminácie z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia alebo z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti.1a)

(2) Pri dodržiavaní zásady rovnakého zaobchádzania je potrebné prihliadať aj na dobré mravy na účely rozšírenia ochrany pred diskrimináciou

§ 2a

(1) Diskriminácia je priama diskriminácia, nepriama diskriminácia, obťažovanie, sexuálne obťažovanie a neoprávnený postih; diskriminácia je aj pokyn na diskrimináciu a nabádanie na diskrimináciu.

(2) Priama diskriminácia je konanie alebo opomenutie, pri ktorom sa s osobou zaobchádza menej priaznivo, ako sa zaobchádza, zaobchádzalo alebo by sa mohlo zaobchádzať s inou osobou v porovnateľnej situácii.

(3) Nepriama diskriminácia je navonok neutrálny predpis, rozhodnutie, pokyn alebo prax, ktoré znevýhodňujú alebo by mohli znevýhodňovať osobu v porovnaní s inou osobou; nepriama diskriminácia nie je, ak takýto predpis, rozhodnutie, pokyn alebo prax sú objektívne odôvodnené sledovaním oprávneného záujmu a sú primerané a nevyhnutné na dosiahnutie takého záujmu.

Takže prvým porušením zákonov je nepriama diskriminácia neočkovaných občanov, ktorí nemajú prístup k mnohým službám, ktoré su iba v režime OP (Očkovaný, prekonaný). Že je to šikana vlády a orgánov ľudí, ktorí sa rozhodli neočkovať sa, je úplne zrejmé. Poďme si to ale rozmeniť na drobné z pohľadu zákona.

Že sa môže jednať o porušenie antidiskriminačného zákona vychádza z toho, že nikto nesmie byť diskriminovaný na základe zdravotného postihnutia. Samotný pojem zdravotného postihnutia však zákon explicitne nevysvetľuje. Mohli by sme sa teda odpichnúť aj od výkladu, že zdravotným postihnutím môže byť aj iný zdravotný stav občana, ako kvalitatívny znak, ktorý ho odlišuje od inej skupiny a na základe ktorého je s ním zaobchádzané inak, ako s inou skupinou obyvateľov. Tým znakom tu môže byť absencia dobrovoľného očkovania. Tým, že je očkovanie dobrovoľné, nemá nikto právo na takto "postihnutého" človeka ako na niekoho, kto je vinný voči spoločnosti tým, že sa nedal očkovať a môže s ním byť preto zaobchádzané inak.

Ak by sme teoreticky aj vynechali klauzulu o zdravotnom stave ako neaplikovateľnú pre tento prípad, stále tu máme odsek (2) § 2, ktorý apeluje na dobré mravy. Je dobrým mravom rozdielne zaobchádzanie s ur4itou skupinou obzvateľov len preto, lebo si zvolili niečo, čo je stále dobrovoľné? Absolútne nie. A je teraz úplne jedno, či je rozlišovacím znakom očkovanie, alebo blond vlasy a modré oči. Stále sa jedná o rozličné zaobchádzanie s určitou skupinou obyvateľov.

Samozrejme, ako zákon hovorí ďalej, o diskrimináciu nejde, ak existuje určitý oprávnený záujem, ktorý je objektívne odôvodnený a opatrenie je primeranénevyhnutné. Za takých okolností je samozrejme možné zaobchádzať s určitou skupinou inak. To však nie je prípad vyhlášok ÚVZ SR. Otázkou totiž je - čo je vlastne oprávneným záujmom týchto vyhlášok? Podľa toho, ako sú nastavené, je tým záujmom donútiť maximum občanov nechať sa očkovať. Takýto záujem je však nezákonný, keďže je očkovanie proti ochoreniu Covid-19 stále dobrovoľné. ÚVZ SR sa síce môže tváriť, ako chce, ale všetci vieme, aká je realita. Ale poďme sa teda pobaviť o druhom možnom oprávnenom záujme a tým je nešírenie choroby Covid-19. Čo by bolo samozrejme legálne, aj oprávnené, aj správne. Potom ale nastupuje nutnosť objektívneho odôvodnenia takéhoto opatrenia. To znamená, že ÚVZ SR musí zdovodniť, prečo práve neočkovaní a to VŠETCI neočkovaní, nemôžu nijakým spôsobom tieto služby využívať. Aký je presne mechanizmus, akým takéto obmedzenie sleduje oprávnený záujem. Logicky, ak nechcem, aby sa šírila nákazlívá choroba, musím zabrániť jej šíreniu od ľudí, ktorí ju majú a to sú teda pozitívni ľudia. Či už príznakoví, alebo nepríznakoví. Jediným validným ukazovateľom, ktorý je schopný podporiť sledovanie oprávneného záujmu, je pozotovota ľudí a tá je preukázateľná IBA Covid TESTOM. A to platí ako pre neočkovaných, tak pre očkovaných, kedže dnes už vieme, že aj očkovaní ľudia možu vírus SARS-Cov-2 šíriť. Takže aktuálne opatrenie odoprieť služby všetkým neočkovaným ľuďom, hoci nie sú nositeľmi vírusu, je na úplne tej istej úrovni, ako keby ÚVZ SR povolil služby svojich vyhlášok v režime OP napríklad iba belochom.
Okrem toho, že týmto opatreniam chýba objektívne odôvodnenie a je teda nelegálne, hneď aj keby bolo legálne, musí štátny úrad také opatrenie urobiť iba ak je primerané a naozaj nevyhnutné. Je primerané zakázať neočkovaným určité služby na celé mesiace?? Je to tiež nevyhnutné? Rozhodne nie. Ak by aj ÚVZ požadoval napr. PCR test na dokázanie bezinfekčnosti neočkovaného občana, bolo by to v poriadku. Lebo tým už občan získa prístup k službe. Dalo by sa to tiež riešiť napríklad špecifickými otváracími hodinami pre neočkovaných. Nutnosťou testovať sa denne napríklad pri návšteve ubytovacieho zariadenia. To sa z pohľadu sledovania oprávneného záujmu neda spochybniť. Avšak absolútny zákaz určitých služieb pre skupinu obyvateľov je jednoznačne diskriminačné a tým pádom nelegálne.

2. Nátlak

Pamätáte si ešte, ako sa vláda a zamestnávatelia zastrájali, že do práce budú môcť chodiť iba očkovaní? Na tento nátlak reagovalo veľa ľudí a radšej sa nechali zaočkovať, lebo nikto nechce prísť o prácu. Čo ale hovorí zákon? A to dokonca Trestný zákon?

§ 192

Nátlak
(1) Kto iného núti, aby niečo konal, opomenul alebo trpel, zneužívajúc jeho hmotnú núdzu alebo naliehavú nemajetkovú potrebu, alebo tieseň vyvolanú jeho nepriaznivými osobnými pomermi, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.

(2) Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a) závažnejším spôsobom konania,
b) na chránenej osobe,
c) z osobitného motívu,
d) v úmysle získať pre seba alebo pre iného väčší majetkový prospech alebo iný prospech, alebo
e) tým, že odopiera zamestnancovi v pracovnom alebo inom obdobnom pracovnom vzťahu právo na zaistenie bezpečnosti zdravia pri práci, na dovolenku na zotavenie alebo na poskytnutie zákonom zaručených osobitných pracovných podmienok ženám a mladistvým zamestnancom.

3. Šírenie nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby

Okrem toho, že vyhlášky ÚVZ SR diskriminujú neočkovaných občanov, sú podľa môjho názoru aj v rozpore s trestným zákonom. Vyhlášky totiž umožňujú v režime OP ľuďom očkovaným proti ochoreniu Covid-19 a tým, ktorí ochorenie prekonali slobodne sa pohybovať po verejnosti bez testu pozitivity, v reštauráciách a baroch dokonca bez ochrany horných dýchacích ciest, čím sa zvyšuje riziko šírenia nákazlivej choroby. Dnes je už známe, že aj očkovaní ľudia môžu vírus SARS-Cov-2 šíriť. Už dokonca existujú štúdie, ktoré dokazujú, že virálna nálož u očkovaných ľudí môže byť tak isto vysoká, ako pri neočkovaných. Nie je teda pochýb, že podmienka iba očkovania alebo prekonania rozhodne nie je zárukou neširenia vírusu, ale že umožnenie pohybu týchto ľudí na verejnosti a špeciálne v uzavretých priestoroch bez ochrany horných dýchacích ciest, zvyšuje riziko šírenia vírusu Covid-19. Čo na to Trestný zákon?

§ 164

(1) Kto z nedbanlivosti spôsobí alebo zvýši nebezpečenstvo zavlečenia alebo rozšírenia nákazlivej ľudskej choroby, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.

(2) Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) závažnejším spôsobom konania, alebo
b) a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť.

Trestný čin je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ

a) vedel, že môže spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí, alebo

b) nevedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, hoci o tom vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol

 

Na záver 

Mágiou Trestného zákona je, že trestné činy sa nepremlčujú koncom vládnutia vlády, ktorá ich kryje. Spáchaný trestný čin, ak spáchaný bol, tu bude po dobu, kým sa tu nevymenia minimálne dve ďalsie vlády, ktoré týmto nápadom a hlavne ich aktérom už nemusia byť úplne naklonené. A tak sa môže stať, že zodpovední už dávno nebudú pracovať v štátnych inštitúciách, v ktorých podpisujú vyhlášky dnes. Dokonca môžu byť už dávno na dôchodku.. ..keď im polícía zaklope na dvere. Mali by teda rozmýšľať predtým, než niečo podpíšu..

 

 

xblog©xblog.sk