Pondelok, 17. Decembra 2018

Ako som si vybudoval svoj (ne)postoj k islámu
15.06.2015
8661x
Ako každého, aj mňa veľmi znepokojujú akcie horlivých zástancov islámu a to sa netýka len ISIS. Ešte viac ako to ma totiž znepokojujú akcie moslimov na území Európy, kedy sa dožadujú obmedzovania ostatných kvôli svojej viere. Existujú, ako sme si mnohokrát mohli všimnúť, rôzne typy moslimov. Jedni usmiati, spokojní, nič neriešiaci, iní agresívni, obmedzujúci, dožadujúci sa iných, aby sa zmenili podľa ich požiadaviek. Priznám sa, mal som celkom problém zastať k takto rozmanitej veci konzistentný postoj. Ale podarilo sa.

Samozrejme, ako každý normálny človek, jednoznačne odmietam násilie a akékoľvek agresívne správanie, nech je podložené čímkoľvek. Ešte horšie to však je, ak sa jedná o nejakú skupinu ľudí, napríklad náboženskú, pretože sa jedná o ešte vyšší stupeň potenciálneho násilia, zastrašovania a de facto sa jedná o organizovanú skupinu, ktorú aj náš trestný poriadok charakterizuje ako najvyšší stupeň spoločenského nebezpečia a trestá ju najprísnejšie. Z rôznych kútov Európy je počuť zastrašovanie zo strany moslimov, aby sme ich neurážali, prípad redakcie Charlie Hebdo asi tiež o niečom svedčí, správy o hliadkach Sharija tiež... Už na základe tohoto faktu by som jednoznačne dokázal islám odmietnuť ako absolútne neakceptovateľný a bodka. Ale bol tu problém.

Občas pracujem na medzinárodných projektoch a nedokázal som si predstaviť, že by sa členom týmu stal napríklad Abdul, moslim, milý chalanisko alebo pán, ktorý má svoju ženu, dve deti a žije si svoj spokojný život, pričom je ku všetkým viac priateľskí, než všetci ostatní medzi sebou navzájom. Nedokázal som si predstaviť, že by som mal byť k nemu nepríjemný len pre jeho vieru. To je proste nezmysel. Nemôžete zamietnuť človeka. To sa nedá. Takže všobecne odmietavý postoj je zlý. Ako sa k tomu ale postaviť?

Na tomto mieste vstupujú do rovnice 3 premenné: ľudskosť, kultúra a náboženstvo. Kým ľudskosť je všetkým normálnym ľuďom na svete prirodzená, kultúry a náboženstvá sa menia. A tu prichádza ten kľučový moment.

Keď ja cestujem do SAE, už z prirodzenej úcty voči cudzej kultúre dodržiavam jej kultúrne zvyky, neporušujem ich a už vôbec sa ich nebudem pokúšať meniť. A presne toto isté čakám ja od Abdula. Prirodzene, nenútene. Na to nepotrebuje mať človek vysokú školu. Je to akési nepísané pravidlo sveta, ktorému rozumejú všetci, okrem vedenia EÚ.
"Takže ak ťa, milý Abdul, niekedy niekde takto stretnem, určite budeme spolu výborne spolupracovať, možno sa spolu nasmejeme, možno budeme veľa hovoriť o živote a možno, ak to Allah neuvidí, si dáme spolu frťana.
Ak ťa ale, milý Abdul, uvidím niekde s transparentom Shariju Slovensku, podpísaného na petícii za stavbu mešity, dožadovať sa v škole vyučovania islámu, alebo dožadovať sa na mestskom úrade hodín na kúpanie na verejnom kúpalisku len pre moslimov, staneš sa mojím nepriateľom. Pretože nerešpektuješ moju kultúru a moju krajinu aj napriek tomu, že som bol k tebe pohostinný. Túto zem budovali moji rodičia a pred nimi ich rodičia a ja som ju zdedil. Je moja. A tebe, Abdul, tu nepatrí ani zrnko piesku v detskom pieskovisku.
Žijeme tu dnes takto preto, lebo sme tu stovky rokov predtým žili tak, ako sme žili. Učili sme sa z našej krvi a nášho potu a preto tu máme takú kultúru, akú máme. A ty tu dnes môžeš byť aj vďaka tomu. Za dverami svojho bytu v mojej krajine, sa môžeš modliť k Bohu, ktorého vyznávaš. To ti zákon mojej krajiny dovoľuje. Aj zvyky tam môžeš pestovať, aké sú ti prirodzené. Ale keď ten byt opustíš, si hosťom v mojej krajine a preto sa tak správaj. Keď vyznávaš islám, nepochádzaš od nás a ak ti bude teda kvôli tvojej viere lepšie niekde inde, napríklad doma, vráť sa."

Na záver malá poznámka venovaná takej prazvláštnej skupine ľudí, ktorá sa považuje za strašne pokrokovú, pritom je len hlúpa. Je to skupina, ktorá považuje kresťanstvo za strašne zaostalé, ale nemá problém podporovať import islámu.
Nuže priatelia, ak vám vadí, že kresťania sú proti interrupciám, tak to máte malý hodnotový problém, pretože medzi muslimami je toto slovo tabu úplne. Vadí vám tiež to, že kresťania nechcú jednopohlavné manželstvá? Tak to máte opäť malú hodnotovú inkonzistenciu, pretože moslimovia homosexuálom, ak im rovno nezotnú hlavu, minimálne uväznia, prípadne pošteklia pár stovkami rán bičom. Zlé zlé kresťanstvo! :) Ak pôjdete nabudúce po nejakej dedine plnej bigotných babiek, povedzte im "Strčte si toho vášho Boha.." A potom mi dajte vediet, ja osobne vám zaplatím letenku do Lutonu, do moslimskej časti a povedzte tam pár veriacim tú istú vetu... Jednosmerná postačí...

Viete, tiež som kresťan-katolík, ale nepraktizujúci. V kostole som bol naposledy asi keď som mal 6 rokov. Kto ma pozná, vám potvrdí, že môj kocúr má k farárovi vrelejší vzťah ako ja. Som za interrupcie, lebo verím v právo matky rozhodnúť o svojom živote (a živote dieťaťa - myslím Živote), som za eutanázie, lebo chápem neznesiteľnú bolesť ľudí a chcem, aby mali právo dôstojne zomrieť. Som za registrované partnerstvá a všetci ľudia bez ohľadu na sexuálnu orientáciu majú mať právo plnohodnotného života bez diskriminácie. Tohoto všetkého sa dožaduje mnoho ľudí, ktorí kvôli tomu zavrhujú kresťanstvo. Ak je to však tak, musia minimálne rovnako vehementne bojovať aj proti islámu. Tak to proste je. Islám naše možnosti a práva v ničom nerozširuje. Práve naopak. Len nám ich obmedzuje. Aj tie už existujúce. A preto mu vo verejnom živote vystavujem jednoznačnú stopku!

xblog©xblog.sk