Nedeľa, 21. Oktobra 2018

Utajená diagnóza: Syndróm horného poschodia (bolesti v predklaktiach)
04.08.2014
4130x
V tomto blogu by som sa chcel s ľuďmi podeliť o príbeh, ako mi lekári nevedeli skoro 2 roky zistit príčinu mojich zdravotných problémov s rukami reps. predlaktiami a čo ich nakoniec spôsobovalo. Tento blog píšem v nádeji, že ľudia, ktorí môžu mať v budúcnosti podobný problém, tu nájdu informácie, ako môžu svoj problém s tŕpnucimi predliaktiami vyriešiť bez zbytočných návštev našich lekárov, pri ktorých máte občas pocit, že ich vlastne obťažujete.

Pred niekoľkými rokmi som bol v zahraničí na dlhodobej služobnej ceste a tam sa moje problémy začali. Odpoludňajšie chvíle v cudzine som si krátil boxom a raz som si všimol, že ma začína bolieť v zápästí pravá ruka. Zo začiatku som tomu nevenoval veľa pozornosti, hovoril som si, ako prišlo, tak odíde. Ale neodišlo. Bolesti zostali a čo bolo horšie, začali sa prejavovať aj v práci. Pracujem ako programátor a zrazu sa mi začalo na klávesnici zle písať, až to došlo do bodu, kedy som nebol schopný na pravej ruke hýbať prstami. Zodvihnúť prostredníček od klávesy a stlačiť inú klávesu bolo nemožné. Proste to nešlo. Skúšal som teda písať hlavne ľavou rukou. Tá bola na tom lepšie, ale tiež som s ňou pociťoval problémy. Netušil som, čo je zle, tak som sa snažil ruky nechať maximálne oddychovať, ako sa len dalo. Nepomohlo to však. Bolesti v pravej ruke sa rozšírili do celej spodnej časti predlaktia a boli tak silné, že som mnohokrát nebol schopný v noci spať. Ani som nevedel, ako si tú ruku uložiť, aby bola uvoľnená a nebolela. Občas bolesti trochu poľavili, ale časom opäť zintenzívnili do pôvodnej sily. Nakoniec boli tie bolesti predlaktí a hlavne pravého tak veľké, že som si nedokázal zaviazať šnúrky na topánkach, mal som veľké problémy vôbec sa obliecť a o bežných prácach, ako umytí riadu, nemohlo byť ani reči. Stále som však dúfal, že sa to nejako "samo urobí", hoci to, že bolesti pretrvávali už skoro dva mesiace, mi mohlo napovedať, že problém je oveľa závažnejší.

Zo zahraničia som sa vrátil a skúsil som samoliečbu. V lekárni som si kúpil ortézu a protizápalovú masť. Po dvoch týždňoch prebdených nocí, kedy táto kúra pomáhala len pramálo, som sa rozhodol ísť (konečne) k obvodnej lekárke. Len, čo jej vlasne poviem? Miesta tých bolestí sa tak často menili, že som ani nebol schopný presne povedať, kde ma čo presne bolí. Jednoznačne som cítil mravenčenie v dolnej časti predlaktia (ako sa tiahne ulnárny nerv), ale mal som aj mnoho iných bolestí, ktoré sa prejavovali tlakom na dané miesto. Občas ma takto boleli niektoré miesta na dlani, občas som mal bolesti v miestach na vnútorných častiach predlaktí, potom sa zas miesta tých bolestí na vnútre predlaktí zmenili.. ..no proste na zbláznenie. A aby toho nebolo málo, začal som pociťovať aj jemné tŕpnutie ľavej nohy v oblasti holene. To som si už povedal, že to snáď nie je možné. Ale bolo. Tak som to všetko presne tak, ako som to cítil, povedal obvodnej lekárke a tá ma poslala na ortopédiu. Dnes viem, že ihneď, ako som ortopédovi popísal príznaky, mal vedieť, čo je za problém. Ale on sa nad tým ani veľmi nezamýšľal. Ďalší kus, ktorý robí denne 12 hodín na počítači, šup ho na vyšetrenie k neurológovi. Lenže na vyšetrenie, kde požadoval len test na karpálny tunel. A ten bol v poriadku. Keď mi neurológ dokončil test nervu, ktorý vyšial v poriadku, pre istotu som sa mu ešte snažil popísť všetky veci a problémy, ktoré mám, vrátane tŕpnutia v nohe, ale ani jeho netrklo. "To máte z toho počítača", hovorí. Ja mu na to: "Pán doktor, ja robím 12-14 hodín denne na počítači 15 rokov. To nebude tým." A on: "Nie nie, bude a teraz sa to prejavilo. Musíte robiť menej..." No nepomôžete si... Takže som odišiel s tým, že karpálny tunel je OK. Medzitým som bol u obvodnej s niečím iným a pýtala sa, ako ide reišenie tohoto problému. Tak som jej povedal, že nijak. Moje problémy trošku poľavili, ale stále to nie je dobre. Tak mi urobila vyšetrenia na krv, žiaden zápal, takže OK, cukrovka, nič, som v poriadku. Proste slepá ulica zo všetkých strán. Tak sme ešte skúsili sono. Negatívne. Ešte si pamätám, že som bol na vyšetrení u ďalšej neurologičky. Tá mala preventívne už od rána v ordinácii asi 300 ľudí, čisté peklo, ale nakoniec som sa dočkal. Popísal som problém aj jej a úprimne, už ani neviem, kam ma poslala, ale nechal som to plávať. Bolesti jemne poľavili, ale aspoň sa s tým už dalo žiť. Keď som po roku aj niečo stále trpel a bolesti boli raz väčšie, raz menšie, rozhodol som sa skúsiť akupunktúru. Navštívil som doktora, ktorý má vlastnú ambulanciu a podstúpil som 6 sedení. Musím povedať, že bolesti čiastočne ustúpili, ale rozhodne som sa necítil v poriadku.

A tak šiel čas, ja som ako tak fungoval, ale nebolo to proste dobré. Potom som sa dozvedel, že v Brne existuje ambulancia a chirurgia, ktorá sa špecializuje len na ruky. Tak som sa tam objednal a dúfal som, že to by mohol byť koniec mojim problémom. Príjemný doktor ma prijal, ja som mu vyrozprával moje problémy, ale nakoniec nevedel ani on. Skonštatoval, že to bude najpravdepodobnejšie nejaký zlý pohyb, niečo mechanické, čo by mohlo tým rukám škodiť. Ale problém nebol ani v tomto.

Po skoro 2 rokoch som úplne kapituloval. Nikto proste nevedel, ale čiastočné bolesti som stále mal a úplne som sa ich zbaviť nedokázal. A tu som bol vyslaný na ďalšiu služobku do zahraničia a ako na potvoru, po 3 dňoch sa problémy ozvali znovu a cítil som, že toto je opäť tá zlá fáza, ktorá vedie k ukrutným bolestiam, s ktorými sa proste nedá pracovať. A tak som sa už zo zúfalosti obrátil na známeho mojej priateľky, ortopéda, či ho náhodou niečo nenapadne, ako by som sa z toho mohol dostať. Nedával som tomu veľa šancí, ale nakoniec sa to ukázalo, ako zásah do čierneho. Keď mi totiž potom priateľka povedala, že ortopéd ju ani nenechal dočítať príznaky a ohlásil: "Syndróm horného poschodia", neveril som vlastným ušiam. Τak ja chodím dva roky po doktoroch, absolvujem všetky možné aj nemožné vyšetrenia a nikto nevie, čo mi je a nakoniec jeden ortopéd z konca sveta, ktorý ma nikdy ani nevidel, zistí, čo mi je?! Neuveriteľné... Neuveriteľné, ale fantastické, lebo mal pravdu.

A čo mi teda nakoniec bolo? On to označil ako "syndróm horného poschodia". Ide o stav, kedy sú poškodené nervy v oblasti krčnej chrbtice, prípadne je na ne dlhodobo vytváraný tlak v neprirodzených polohách krku. A keď si to spätne premietnem, asi to súhlasí. Moje problémy začali, keď som boxoval. Či to s tým súviselo alebo nie, neviem, možno som dostal úder, ktorý mi nejak pohýbal s krkom, ale fakt je aj ten, že som celé večery sedel všelijako pokrútený pri notebooku, hlavu nevynímajúc, tak ktovie. A možno obe dohromady. Po návrate domov sa to zlepšilo, už som až toľko času v neprirodzených polohách netrávil, ale na ďalšej služobke áno. A tam sa to začalo zas znovu. S tým mohlo súvisieť aj tŕpnutie mojej nohy. Predpokladám, že to všetko ide od krčnej chrbtice...

Voilá, tak riešenie bolo na svete. Prestal som ležať na posteli s notebookom na bruchu a hlavou zalomenou skoro v pravom uhle opretou o vankúš na stene, začal som sedieť vzpriamenejšie v práci a bolesti do 5 dní ustúpili. Nemohol som tomu uveriť, ale fungovalo to. A pán doktor má u mňa fľašu dobrého rumu :)

Takže priatelia, ak budete mať niekedy problémy s tŕpnutím a bolesťami končatín, prípadne budete mať obmedzenú ich pohyblivosť, skúste nezabudnúť na to, že takéto problémy nemusia byť spôsobené výhradne poškodením v bolestivom mieste, ale môže to byť aj o "poschodie vyššie".

Autor
Daniel
Smutný
:)
Jeho ďalšie články
Utajená diagnóza: Syndróm horného poschodia (bolesti v predklaktiach)
Napíšte mu
xblog©xblog.sk