Nedeľa, 19. Novembra 2017

Lazová Stovka 2014
29.04.2014
3023x
Nakoľko sa jednalo tento rok o môj „pretek“ sezóny, tak som nenechal nič na náhodu a kondične som sa pripravoval poctivo, dve 50 kilometrovky od TK Filozof a Letecká 50 mi padli vhod. Dva týždne pred Lazovkou som mal generálku na Vojenskej 50tke, nemá síce ani 40 km ale dalo sa podla nej zhodnotiť ako sa sa za rok zlepšil, nakoľko som ju absolvoval aj minulý rok. Zvládol som ju za 5:22, čo bolo zlepšenie o cca 20% oproti minulému roku. Lazovku som pred rokom dal za 20:21. Optimistický predpoklad bol na tento rok 16:16, pesimistický tesne pod 18.

Týždeň vopred som začal sledovať predpoveď počasia, vôbec sa mi nepáčila a každým dňom sa zhoršovala. To čo však prišlo v deň D nečakal asi nikto - toľko vody a blata naraz.Týždeň pred som začal taperingom – znižoval som tréningový objem a tým ladil ideálnu formu.

Nakoľko bolo jasné, že noc pred akciu sa určite poriadne nevyspím tak dve noci vopred som stihol potiahnuť desať hodín. Kamarát Filip súhlasil, že mi bude robiť doprovod na aute, dosť to pomôže keď Vám má kto načapovať vodu, prichystať tenisky, ponožky atď.

Auto teda nechávam v piatok Filipovi, aby som mohol o 20 minút dlhšie spať. Večer balím všetky veci podľa stále aktualizovanej excellovej tabuľky, ktorá sa mi vždy osvedčila. Nastavujem budík na 1:45 a o cca 21:30 zaspávam.

Zvoní budík a ja hneď vyskakujem z postele, na raňajky 200 gramov slaniny, 2 vajcia, trochu syru, rajčina, paprika, štandardne bez kávy ktorá zbytočne zvyšuje tep. Filip pre mňa prichádza o 2:45, v Nitre ešte berieme Martina Dávida(skončil na vynikajúcom 5. mieste) a Emila Pálenika ml.,ktorý napriek čerstvo prekonanej chrípke zlepšil svoj osobák na 18:40.

Na štart prichádzame s riadnym predstihom o 4:10(nejako zle som to vypočítal), ako parkujeme zastavia sa pri nás milí mestský policajti, že nech preparkujeme auto, že bude nejaký jarmok. Hovoríme, že auto bude o hodinu preč a pán policajt na to, že keď nie prepichne nám gumy. Ach jaaj, to je prístup.

Vchádzame do priestoru štartocieľa a rýchlo sa odprezentujeme. Štartujeme o 4:37, ja samozrejme bez čelovky a jemne prší. Za Vrbovým hneď prvá tragédia v podobe poľnej cesty kde bolo na výber blato alebo mokrá tráva. Jedno lepšie ako druhé a už mám v teniskách bazén. Tu nás predbehla v celkovom poradí druhá žena Lida Filipová, s ktorou sa potom pár km doťahujem. Prvá kontrola prichádza pomerne rýchlo na Tlstej hore, tento krát nám Slavo ušetril 600 metrov a kontrola je kúsok za križovatkou. Tu musím zastaviť, nakoľko mám zaseknutú hadičku z camelbaku a vtedy som naposledy videl Martina Dávida. Emila dobiehal relatívne rýchlo a kúsok ideme spolu, strácam ho a pokračujem svojím tempom na Bradlo.

Trvá mi to tesne pod 3 hodiny, čo je o 35 minút lepšie ako vlani. Tu ma čaká prvá živá kontrola a Filip s náhradnými ponožkami,teniskami a nealko pivom. To vypijem na dva krát za asi 20 sekúnd, prezujem sa a bežím ďalej. Na ďalšiu živú kontrolu do Vrboviec to je cca 22 km, ktoré ubiehajú napriek dažďu a blatu naozaj rýchlo tiež za necelé tri hodiny. Prehodím pár slov s organizátormi, zjem dva koláče vypijem ionťák, pri aute ďalšie nealko, prezujem zase ponožky, tenisky a bežím. Suchý vydržím asi dva km – na výber je rozmáčaná roľa, alebo tráva po kolená. Prichádza stúpanie na Žalostinnú, novinka tohto ročníka, predbieha ma celkový víťaz Honza Suchomel(12:50) a prvá žena Zuzka Urbancová(15:20). Obaja majú neskutočné tempo, ktorému ani nerozumiem a za chvíľu miznú za horizontom.Ja dostávam krízu a nadávam na čo som sa to zase dal, v takejto zlej nálade to dobojujem až na tretiu živú kontrolu do Filipovského údolí.

Tu si prvý krát sadám na asi 2-3 minúty, zjem pagáč, vypijem kolu a pokračujem s Vladom, ktorý ma tiež predbehol a mal tu nútenú prestávku. Začína stúpanie a myslel som že budeme kráčať. No Vlado sa rozbieha a ja tiež ako stúpanie pridá prechádzame do chôdze a pri megovke zle odbočíme. Zhodnotíme situáciu podľa GPS a rozhodneme sa nevracať, ale pokračujeme lesnou cestou, ktorá nás naštastie bez problémov dovedie späť na trasu. Vlado drží lepšie tempo a postupne sa mi vzďaluje.

Štvrtá živá kontrola je na Veľkej Javorine v Holubyho chate, tu siaham prvý krát po dopingu – pivo s borovičkou, nakoľko už začínam cítiť bolesť ľavého kolena a priehlavku. Dám k tomu ešte lievance – nikdy som lepšie nejedol a zapijem tureckou kávou. Na chate je aj Vlado a ešte jeden bežec, aj sme sa zoznámili no jeho meno si nepamätám. Hlava mi totiž veľmi nefungovala, prezutý do ďalších tenisiek vyrážam dole, Vlado sa nevládze rozbehnúť tak to nechávame vzadu a v dvojici letíme dole asfaltkou. V nohách 72km a ja dokážem i keď z kopca držať tempo pod 6 min/km. Som rád že onedlho nasleduje stúpanie na vrch ROH, kde sa mi šmykne noha a riadne si narazím o schod pravý palec. Na kopci sme hneď a nasleduje klesanie, na ktorom mi minulý rok odišla ľavá noha a vyžiadala si ružovú tabletku. Našťastie sa to neopakuje a onedlho vbiehame do ďalšej dedinky a znova hore na ďalší nekonečný i keď nie strmý kopec. Tu niekde po 85 km konečne prestáva pršať. Zasa to ide ťažšie, no doping a suché tenisky sú už na dohľad – posledná živá kontrola vo Višňovom.

Tu si dáme domáce s pivom, chlieb s oškvarkovou masťou posedíme chvíľu a dobiehajú nás dvaja bežci. Dávam konečne dole nepremokavú bundu a vydávame sa ešte stále za svetla do posledného stúpania na Plešivec. Síce už po západe slnka, ale stále za svetla sa nám podarí doraziť na Plešivec(cca 98 km), čo nás veľmi potešilo. Zapíname čelovky a klusáme do Šípkového.

Tam čaká zase Filip, len odhodím paličky. Vypijem nealko pivo, medzitým ma obieha štvrtý najrýchlejší László Bárta. Môj parťák čo to sme spolu ťahali 30 km s Javoriny už nevládze a tak sa sám vydávam na posledných 5 km. László mi ušiel o cca 1 km a prišlo mi to veľmi vhod mať ciel niekoho dobehnúť. Nasadzujem tempo ktoré mi kolíše od 4:30 do 5:30 a na hlavnej ceste do cieľa Lászlá predbieham a pridávam čo to dá. Poslených 200-300 metrov doslova šprintujem v tempe pod 2:30. Posledných 5 km za 26 minút. A som v cieli, kde ma vítajú potleskom. Sadám si a mám toho dosť. Môj čas je 17:10. Prichádza László a postupne ďalší bežci, i parťák čo so mnou ťahal tých 30 km. Dávam sprchu a jem, pijem všetko do radu. Po príchode Emila onedlho cestujeme domov, prichádzam domov a neviem zaspať. Líham si radšej v obývačke na gauč – minulý rok som totiž nevedel zísť kvoli opuchnutej nohe po schodoch. Spánok hrozný, budím sa unavený ráno o ôsmej a všetko ma bolí.....

Autor
Peter
Bilik
Nedavno 125kg, a teraz ultramaratonec
Jeho ďalšie články
Lazová Stovka 2014Nízkotepový tréning alebo život ?
Napíšte mu
xblog©xblog.sk